In genere 

Ján Habardík na Majstrovstvách Slovenska v silovom trojboji


Cez víkend (15.-16. Marec 2008) sa v Jaslovských Bohuniciach po roku stretli opäť tlakári a siloví trojbojári registrovaní v Slovenskej amatérskej federácii silového trojboja na III. Majstrovstvách Slovenska, ktoré boli spojené s Medzinárodným pohárom.

Podujatie, nad ktorým mal záštitu predseda TTSK Ing. Tibor Mikuš a výdatnou mierou sa na organizácii podieľala aj obec Jaslovské Bohunice na čele so starostom Petrom Ryškom, sa podľa všetkých zúčastnených strán skončilo úspechom.

Počas prvého dňa, keď súťažné pódium patrilo pretekárom v tlaku na lavičke, sa predstavilo spolu 28 pretekárov zo Slovenska, v rámci medzinárodného pohára štartovalo 7 pretekárov z Rakúska a z Ukrajiny. Na začiatok treba spomenúť, že od predchádzajúceho národného šampionátu zaznamenala AWPC – Slovakia prílev nových pretekárov, z časti to boli pretekári, ktorí sa na súťažné pódium postavili prakticky po prvýkrát, a z časti to boli pretekári, ktorí prestúpili do AWPC – Slovakia z inej federácie. Súťaž bola rozdelená do dvoch dní, v sobotu (prvý deň) prebiehala súťaž v tlaku na lavičke.

V nedeľu, kedy bola na programe súťaž v silovom trojboji, do boja zasiahol pretekár z Komárna - Ján Habardík. Vo svojej kategórii do 67,5 kg vybojoval titul Slovenského šampióna. V súčte výkonov v drepe, tlaku na lavičke a mŕtvom ťahu dosiahol hodnotu 505 kg, čo znamenalo jasné víťazstvo. Zároveň vytvoril nový slovenský rekord v tlaku na lavičke a v mŕtvom ťahu útočil dokonca na svetový rekord, no 225 kg vážiacu činku už čistou technikou nepotiahol. V absolútnom poradí obsadil Habardík druhé miesto, čo len potvrdilo úspešnosť komárňanskej výpravy.

Obdivuhodné výsledky dosiahli všetci pretekári, no hoci patrí Ján Habardík už dlhšie k slovenskej trojbojárskej špičke, takýto úspech nečakal ani on. Jeho skvelý súčet 505 kg je o to pozoruhodnejší, že súčasný študent SPU v Nitre ho dosiahol po len 6-týždňovej príprave. Dôvodom tak malého času na tréning bola vážna nehoda, ktorú mal Habardík začiatkom tohto roka a pri ktorej si poranil väzivo v kolene a na nejaký čas musel tréning úplne vynechať.

Ján, druhé miesto v absolútnom poradí, 505 kg v celkovom súčte, ako aj atakovanie svetového rekordu v mŕtvom ťahu sú výnimočné výkony, ktoré sa určite nerodili ľahko. Ako si samotný priebeh súťaže videl?

Tak ako ostatné súťaže v silovom trojboji, aj táto začala drepom. V základnom pokuse som dosť zariskoval, keď som si dal na činku naložiť až 180 kg. Ešte deň predtým som si plánoval na prvý pokus dať o tridsať menej, no v tej chvíli som sa cítil dobre a tak som si trúfol. Môj pocit sa potvrdil a „stoosemdesiatku“ som bez väčších problémov úspešne zvládol. To mi dodalo sebavedomie a do veľkej miery ma to upokojilo. Totiž ešte nikdy som na žiadnej súťaži nebol tak nervózny ako práve tu. To kvôli nedávnemu zraneniu kolena a z toho vyplývajúceho krátkeho času na prípravu. Na druhý pokus som si už dal naložiť 190 kg.

Súčasný slovenský rekord v drepe má hodnotu 187,5 kg, ak by si tých 190 kg zdvihol, prekonal by si tým svoj vlastný rekord.

Viem, ale nepodarilo sa mi to. Bol som však prekvapený, že ma nezradilo zranené koleno, ani nohy, ale prekvapujúco chrbát. Naďalej som si však veril a túto hmotnosť som si nechal aj na záverečný tretí pokus. Ani v ňom som však nedrepol k spokojnosti rozhodcov. Hmotnosť som síce zvládol, no kvôli nedostatočnej hĺbke drepu mi arbitri pokus neuznali. Musím uznať, že právom. S konečnou hodnotou drepu 180 kg som síce bol spokojný, no v kútiku duše som dúfal aj v pokorenie magickej dvojstovky.

Po drepe zvyčajne nasleduje tlak na lavičke (benchpress), ako prebiehal v tvojom podaní?

Tlak na lavičke nie je mojou silnou disciplínou, a tak som si na začiatok dal naložiť moju „štandardnú“ hmotnosť 100 kg. Tú som zdvihol bez problémov a v ďalšom pokuse som sa hotoval na 110 kg. To by bol zase slovenský rekord, no pri pohybe som mal technické problémy, takže mi to uznané nemohlo byť a ani nebolo. V treťom pokuse som sa maximálne sústredil, na činke zostalo 110 kg a tentoraz som ich úspešne zvládol. Svetlo sveta tak uzrel nový slovenský rekord. Keďže šlo o prekonávanie rekordu, mal som k dispozícii aj štvrtý pokus, pri ktorom som si odvážne trúfal potlačiť 115 kg, no silovo som na tú hmotnosť nemal.

Takže rekord v menej obľúbenej disciplíne ti určite pomohol, pred sebou si potom mal mŕtvy ťah, ktorý patrí k tvojim silným stránkam.

Presne tak. Už pri rozcvičovaní sa som sa cítil dobre, váhy ma „poslúchali“. Na základný pokus som si dal rovných dvesto kilogramov, ktoré som hravo zvládol. Bezprostredne po pokuse mi napadlo, že som si mohol dať aj viac. Na druhý pokus som pridal 15 kg uvedomujúc si limit na Majstrovstvá Európy. To som tiež bezpečne potiahol, takže v treťom pokuse som sa rozhodol zvýšiť váhu na 225 kg. To by v prípade úspešného pokusu znamenalo prekonanie môjho doteraz najlepšieho výkonu, ktorý je zároveň aj platným svetovým rekordom. Pri tomto pokuse som taktizoval, jeho úspešné zvládnutie by mi zabezpečilo aj prvenstvo v absolútnom poradí. Veľmi ma však prekvapilo obecenstvo v športovej hale. Hľadisko začalo burácať, kulisa bola fantastická. Divákov som vnímal, no vedel som, že inak ako povzbudzovaním mi nepomôžu. Preto som sa sústredil len na samotnú činku. Hovoril som si „je to len kus železa, potiahnem to a hotovo.“ Tie momenty tesne pred pokusom som prežíval intenzívnejšie ako obyčajne. Už som bol skoro hore, teda v polohe, z ktorej by som mohol činku spúšťať nadol, no vtedy sa mi začala nečakane šmýkať. V jednom momente sa mi vyšmykla úplne, tak som len rýchlo odskočil, aby sa mi nič nestalo. Dopadlo to dobre, odniesli to len moje mozole, získané tréningom bez rukavíc. Okamžite som si vybavil získané hodnoty a rýchlo si ich sčítal. 505 kilogramov v celkovom súčte mi zaručilo majstrovský titul a zároveň aj nomináciu na ME. Navyše som v absolútnom poradí juniorov a dorastencov skončil na druhom mieste.

A čo samotná organizácia pretekov? Bola porovnateľná s ostatnými, ktoré si dovtedy absolvoval?

Samozrejme, ba mnohé dokonca prevýšila. Organizácia podujatia bola naozaj na vysokej úrovni, čo si pochvaľovalo mnoho pretekárov. Myslím, že aj prítomní diváci mohli byť spokojní. Organizátorom sa chcem aj touto formou poďakovať za hladký priebeh pretekov.

Zapojte sa do diskusie k tomuto článku na FreeZone!



 

copyright © 2002 BIOMag
All rights reserved





27.11.2008 22:28 Najoblubenejsie hardcore jedlo?
27.11.2008 22:01 Peter Mlynarčík na WPC Worlds s famóznymi 330 kg
27.11.2008 21:37 WPC worlds 2008
27.11.2008 20:24 flakanie do konca roka
27.11.2008 19:48 burnflesh WPC WORLDS 2008