Bobuľky a sypačka 

Štátom riadený doping v NDR


Ako už bolo spomínané, šesťdesiate roky boli poznamenané predovšetkým začiatkom éry anabolických steroidov. S ich využitím v oblasti športu sa v rámci "utajovaných expertimentov" intenzívne zaoberali odborníci krajín východného aj západného bloku. V NDR, kde bol systém dopovania asi najlepšie organizovaný, sa podľa aktuálnych údajov od roku 1972 týkalo užívanie zakázaných látok takmer desať tisíc športovcov. Zneužívanie dopingu je v tejto súvislosti prisudzované zhruba trom tisícom funkcionárov, trénerov a športových lekárov. Vyplýva to z publikácie G. Spitzera, Doping v NDR - historický náhľad na konšpiratívnu prax. Táto bola v rokoch 1997 -1998 vypracovaná z iniciatívy športového výboru nemeckého Parlamentu Inštitútom pre športovú vedu. Podľa jeho informácií zneužívali anabolické steroidy od roku 1968 všetci športovci v zimných športoch, celoplošne bol potom doping v NDR zavedený od roku 1972.
Iné zdroje uvádzajú rok 1974, ako rok založenia výskumného programu "Staatsplanthema 14.25", v rámci ktorého boli športovcom podávané dopingové prostriedky, a na ktorých boli aj skúmané. Podľa B. Berendokovej, je zdokumentované užívanie drog u 500 východonemeckých športovcov - medzi nimi svetoví rekordéri, medailisti z OH, majstri sveta, Európy. Asi 10-15 % anabolikami dopovaných športovcov malo zdravotné problémy, napríklad poruchy funkcií pečene už počas aktívnej činnosti, u 5 % došlo po ich vysadení často k nezvratným vážnym zdravotným ťažkostiam. Pozoruhodné je i vysoké percento vrodených vád zistených u detí športovcov zaradených do tohto programu.

Lekári a tréneri bývalej NDR boli v tejto problematike priebežne vzdelávaní a pri pravidelných školeniach boli oboznamovaní s najnovšími poznatkami o spôsoboch podávania, účinkoch a rizikách spojených s anabolickými steroidmi. Podľa Spitzera však nikto z nich nebol k účasti na organizovanom dopingu nútený, tréneri a lekári podávali športovcom anaboliká úplne dobrovoľne, vedome a bez ohľadu na možné poškodenie ich zdravia. Dobrovoľná bola podľa Spitzera aj účasť samotných športovcov.

Experimenty vykonávané v NDR sa však neobmedzovali len na stimulačné látky a anabolické steroidy. Spektrum skúšaných metód bolo nesmierne široké a zahrňovalo napríklad aj rôzne spôsoby okysličovania krvi, klasickú kyslíkovú liečbu, elektrickú svalovú stimuláciu či pokusy s aplikáciou plynov do tráviaceho traktu plavcov. Tieto experimenty sa vykonávali aj v iných krajinách. V NSR v roku 1972 bol vykonaný experiment s krvným dopingom u plavcov a roku 1976, tak isto u plavcov NSR na OH v Montreale bol vykonaný pokus s aplikáciou vzduchu do čriev, kvôli zlepšeniu polohy tela vo vode. Existujú aj správy o tom, že u niektorých športovkýň bola využívaná metóda prerušeného tehotenstva. K riadenému otehotneniu malo dochádzať v tréningovom období, a to za účelom zvýšenia produkcie hormónov, ktoré okrem iného podporujú tvorbu bielkovín a pripravujú tak ženský organizmus na zvýšenú záťaž počas tehotenstva. Prirodzenou cestou tak bolo telo športovkyne zaplavené látkami, ktoré majú niektoré účinky rovnaké ako zakázané anaboliká. Tehotenstvo sprevádzané pre športový výkon žiaducim nárastom svalovej hmoty, zväčšením objemu krvi a zvýšením hladiny množstva enzýmov potom bolo spravidla v treťom mesiaci umelo prerušené. Tieto pokusy sa síce oficiálne nepotvrdili, aj tak však boli veľmi pravdepodobné a boli nielen problémom etickým, ale predovšetkým nesmierne závažným zásahom do organizmu tehotnej ženy.
K odhaleniu dopingových praktík v NDR významne prispela východonemecká atlétka R. Neufeld - Spassovová, keď sa jej po prvý krát nepodarilo získať štatút utečenca. Popri obligatórnych otázkach pre utečencov popisovala aj svoje zlé zážitky zo športu NDR. Pod prísahou vykonané výpovede, neostali napriek ich ohromnej informačnej hodnote úradným tajomstvom.

Dňa 27. 12. 1978 informovali západné médiá o odhaleniach bývalej šprintérky R. Neufeld - Spassovovej, týkajúcich sa dopingových metód a iných drsných praktík vrcholového športu NDR. Ak by svoje vyhlásenia, vykonala neskôr, nenechala by svojich rodinných príslušníkov vo Východnom Berlíne napospas orgánom NDR: vypočúvanie jej matky štátnou bezpečnostnou službou, okamžitá výpoveď z práce jej otca, učiteľa angličtiny na športovej škole spojenej s klubom SC Dynamo Berlín, vylúčenie jej o 4 roky mladšej sestry z TSC Berlín a športovej školy. Napriek týmto brutálnym konzekvenciám jej úteku, pokračovala v odhaľovaní vrcholového športu NDR.

"Krátko po dovŕšení 18. roku života som bola prvý krát mojim trénerom v TSC Berlín, G. Klennom, vzťahujúc sa na moju povinnosť mlčať ako člen kádra vyzvaná, užívať výkon zvyšujúce hormonálne tablety. Po počiatočnom zdráhaní som na začiatku prípravy na letnú sezónu 1977, pod tlakom hroziacich represálií privolila, tréningovému plánu zodpovedajúce tablety užívať. Tieto mi boli podávané z originálneho obalu pre vitamínové tablety. Už po krátkom užívacom cykle sa dostavili ťažké vedľajšie účinky. Obe nohy zväčšovali svoj obvod, čo bolo spojené s veľmi bolestivým stvrdnutím svalov, tak že som aj pri normálnej chôdzi cítila neznesiteľné bolesti a nohu som viditeľne ťahala. Môj hlas bol zachrípnutejší a z času na čas vypadával. Okrem toho mi trochu začalo rásť ochlpenie na hornej pere. Tak, ako u ostatných dievčat v našom klube aj mne vynechával menštruačný cyklus." (Neufeld - Spassovová, 1979)

Ako dôkaz pravdivosti svojich tvrdení, ukázala preparáty, ktoré jej a ostatným športovkyniam a športovcom TSC boli vnucované, a ktoré boli s istotou podávané všetkým špičkovým športovcom NDR v disciplínách, v ktorých sa doping užíval. Šedé tablety a zelený prášok, ktorý R. Neufeld - Spasssovová pri jej úteku vzala ako dôkazový materiál, boli prof. Dr. Rer. nat. M. Donikem zo spolkové inštitútu pre športovú vedu v Kolíne analyzované: u oboch preparátov išlo o anaboliká. Šedá tableta obsahovala práve tak ako zelený prášok ehydrochlormethyltestotsterón, konkrétne 4-chlór-17 methyldehydrotestosterón. Dalo sa hovoriť o typickom anaboliku, ktorého komplexný účinok pozostával zo zásahu do hormonálnej oblasti. Cieľom užívania tejto látky bolo zvyšovanie výkonnosti. Pri podávaní tejto látky ženám sa vyrovnávala výkonnosť mužom, pričom popri zmenách zovňajšku dochádzalo, aj k psychickým zmenám. Tiež bolo možné určiť dokázateľnosť prostriedku, a to 4 až 14 dní po poslednom užití, v závislosti od návyku a dávkovania.

Odpor atlétky proti užívaniu dopingu sa vystupňoval potom, čo prvý cyklus spôsobil telesné aj psychické ťažkosti. Napriek striktnej povinnosti mlčať, zasvätila R. Neufeld - Spassovová svojich rodičov, ktorí mali zo začiatku pochopenie pre jej postoj, ale neskôr jej matka odporučila držať sa nariadení trénera a doping užívať. Ignorovala jej radu a spôsobila tým sériu epredstaviteľných problémov: ovplyvňovanie klubovou lekárkou, vyhrážky a nariadenia trénera, FDJ a vedenia strany TSC Berlín, nasmerovanie na klubovú psychologičku, ako varovanie, strhávanie výkonnostných prémií 160 mariek. Oznámenie konca "pracovnej a športovej perspektívy", príkaz prerušiť vzťahy s jej bulharským snúbencom a výsluch štátnou službou.

"V októbri 1977 ma o 6. ráno zobudili dvaja policajti v civile v mojom byte, v športovom klube a odviedli ma do služobne štátnej bezpečnostnej služby. Tamojší výsluch sa vzťahoval na môj postoj k štátu a strane, na moje odoprenie užívať ďalšie medikamenty, členstvo v SED a môjho snúbenca. Bola som vystrašená z toho, čo všetko o mne vyšetrovateľ vedel. Po prvom vypočúvaní nasledovali ďalšie a vyhrážky boli neznesiteľné. Ako posledná šanca mi neostávalo iné, ako riziko úteku." (Neufeld - Spassovová, 1979)
"Predtým som, medzi iným v západných televíziách a rozhlase niečo o dopingu a špeciálne o anabolikách počula, verila som, že je to len otázka silových športov." (Neufeld - Spassovová, 1979)

Ďalšia športovkyňa NDR, však uvádza, že každý kto býval v internáte tak ako ona, vedel, že boli podávané hormonálne tablety.
Šéflekár východonemeckého plaveckého zväzu Lothar Kipke, zdôvodňoval podávanie anabolík tým, že v tom čase (polovica 70. rokov) spôsobila vysoká tréningová záťaž u plavkýň deficit dusíka. Priemysel a výskum im odporučil proti nedostatku bielkovín v tele nasadiť anaboliká ako Oral - Turinabol. Tento lekár v rokoch 1975 až 1984 dokázateľne sedel v centrále nemeckého dopingu. Počas súdneho konania priznal svoj podiel na 58 prípadoch, v ktorých podávaním spôsobil ublíženie na zdraví. Nepriznal však, že by vedel o vedľajších účinkoch dopingu.
"Tiež si spomínam na mnohé týždne veľmi tvrdého tréningu, často bez ohľadu na víkendy alebo sviatky, na denne 6 až 7 hodín tréningu, až 20 km plávania. K takémuto bežnému dňu patrilo aj užívanie tabliet, pomenovaných vitamínmi, s pohárom čaju a v tréningových táboroch vpichované injekcie a infúzie. Mnohí si teraz pomyslia, ako mohli byť takí naivní. Počas všetkých rokov mi nenapadlo, že by mohlo ísť o zakázané prostriedky. Tak hlboká bola dôvera k trénerom a lekárom, v tréningovo - metodické schopnosti športu NDR. Určite moje okolie pozorovalo na mne zmeny. Zreteľne hlbší hlas bol nápadný od roku 1980. Keď som sa spýtala na príčinu, tréneri a lekári ma odkázali na stabilne vlhký vzduch na plavárni, s často sa vyskytujúcimi infektmi." (Meineke, 1998)
Členovia kádru východonemeckého športu boli úplne v rukách športových a straníckych funkcionárov. Prijatím do športového klubu sa zaväzujete pod hrozbou odsúdenia štátnym súdom k striktnej mlčanlivosti o klubovom živote v každom ohľade, vo vzťahu ku každému mimo klubu. Povinnosť mlčať sa vzťahovala aj na vlastných rodičov. Čo môže byť o športovom dianí zverejnené, bolo určené pri politických rozhovoroch a tréningových kurzoch. Vykonávala sa absolútna osobná kontrola. Priestory športového klubu mohli byť opustené, len po zapísaní sa do vychádzkovej knihy. Funkcionári pravidelne kontrolovali časy príchodu a odchodu a vyžadovali informácie o tom, kde a s kým ste boli. Kto proti tomu oponoval, zničil si budúcnosť, pretože športový klub určoval športovú a pracovnú perspektívu.

Odhalenia R. Neufeld - Spassovovej uverejnené v časopise "Deutschland Archiv - Zeitschrift für Fragen der DDR und der Deutschlandpolitik" o dopingových praktikách v športe NDR dementujú tí, s ktorými súvisí trestné stíhanie, hovoria o falošných tvrdeniach. Vcítenie sa do tlaku diktátorského systému, v ktorom vinníci sú často v morálnom zmysle aj obeťami, brzdilo ľahkomyseľné posúdenie týchto činov. Je potrebné spomenúť, že nie všetci športovci NDR sa cítia byť obeťami dopingu. Jedna z bývalých východonemeckých plavkýň, končiaca roku 1994 športovú kariéru, uviedla, že sa necíti ako obeť dopingu a svojmu trénerovi Frischkemu 14 rokov plne dôverovala.
Ako už bolo spomínané, masový doping v NDR nebol ojedinelým javom a nebyť úteku Neufeld - Spassovovej, možno by sa svet o týchto praktikách ani nedozvedel.
A môžu teraz ostatní, Američania, Západní Nemci, prísť a ukazovať na nás prstom, či pýtať medaily z tých čias, len preto, že im to nie je možné dokázať? (Meineke 1998)

Úspech športu NDR nebol len v dopingu. Práve v NDR prebiehal najlepšie fungujúci výber talentov na svete. Nemci dokázali talentovaného človeka nestratiť, dokázali vytipovať, či je viac talentovaný na plávanie alebo atletiku. Boli ochotní sťahovať celé rodiny na druhý koniec krajiny, aby mal mladý športovec tie najlepšie podmienky pre prípravu.

Ľubo


 

copyright © 2002 BIOMag
All rights reserved





27.11.2008 22:28 Najoblubenejsie hardcore jedlo?
27.11.2008 22:01 Peter Mlynarčík na WPC Worlds s famóznymi 330 kg
27.11.2008 21:37 WPC worlds 2008
27.11.2008 20:24 flakanie do konca roka
27.11.2008 19:48 burnflesh WPC WORLDS 2008